Sződi Helytörténeti Alapítvány - Volentics Gyula kutatási erdeményei
 
Sződi Helytörténeti Füzetek sorozat
Publikációk (folyóiratok, eseti kiadványok)
Egyebek
Galéria
Kapcsolat
Hivatkozások
Egyéb

Ludové Noviny

Krátka história Sejïu
Ludové Noniny – fejléc
Ludové Noniny – fejléc
Obec Sejï (Sződ) sa nachádza v Pe¹tianskej ¾upe, 30 km severovýchodne od Budape¹ti, 7 km juhovýchodne od mesta Vacov (Vác) a 3 km od Dunaja.

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1255, keï mô¾eme èíta» o sejïskom Sigfridovi, i¹pánovi Fejérskej ¾upy. Sejïský farár Márton v rokoch 1332-1333 v pápe¾ských desiatkach priznáva 2 marky ako príjem. Tatári v obci, ako aj vo Vacove a v okolitých dedinách, vykonali veµké pusto¹enie. Neskor¹ie obec pre¹la do rúk rodiny Szécsyovcov. V dobe tureckého panstva sa obec nevyµudnila, hoci mala len 4 chudobných obyvateµov. Pamiatkou Sejïu na turecké èasy je turecká studòa a názov ulice Tabán. Neskor¹ie obyvatelia obce pre¹li na kalvínsku vieru.

A Ludové Niviny-ben  Sződről
A Ludové Niviny-ben Sződről

V dobe Rákócziho bojov za slobodu, v roku 1704, obec Sződ dala kuruckým vojskám 7 vojakov. V roku 1735 rodina Madáchovcov predala obec Antonovi Grassalkovichovi. Katolícka cirkevná obec bola znovuorganizovaná roku 1740 a matrika je vedená tie¾ a¾ od tohto obdobia. Barokový kostol bol postavený v rokoch 1743-1744, pravdepodobne na ruinách starého kostola. Sochy Panny Márie a anjelikov z XVIII. storoèia sú skutoènými umeleckými dielami. Budova fary pochádza z rokov 1778-1781. Kostol a budova fary boli postavené vïaka ¹tedrosti vtedaj¹ieho patróna obce grófa Antona Grassalkovicha. Po odchode Turkov v rámci znovuosídµovania, sem A. Grassalkovich pozval Slovákov z územia dne¹ného Slovenska, usadili sa tu aj sikulské rodiny zo Sedmohradska. V druhej polovici XIX. storoèia si ¹µachtické rodiny Szalachyovcov, Gajárovcov, Nemeskériovcov Kissovcov, Flochovcov-Reyhersbergonovcov postavili na území obce svoje kúrie (ka¹tiele). I. a II. svetová vojna si vy¾iadali veµa obetí z radov obyvateµstva obce. Do polovice XX. storoèia sa Sejdèania ¾ivili poµnohospodárstvom, neskôr sa zamestnali v priemysle vo Vacove a Novej Pe¹ti. V dôsledku výmeny obyvateµstva v rokoch 1946-1948 opustilo obec takmer 200 µudí a usadili sa vo vtedaj¹om Èeskoslovensku. V 30. rokoch zaviedli do obce elektrinu. v 80. rokoch vodovod, v 90. rokoch 1990 plynovod a telefónnu sie». V roku 2002 bola vybudovaná kanalizácia a zavedená káblová televízia.

Roku 2003 mala obec o nieèo viac ako 3000 obyvateµov. Pracovné mo¾nosti poskytovali len ¹tátne in¹titúcie a firmy, ktoré vznikli na báze niekdaj¹ieho roµníckeho dru¾stva.

Medzi pozoruhodnosti obce patria pamätník obetí I. a II. svetovej vojny, pamätný ståp (1848-49), barokový kostol, barokové sochy v kostole, rokoková kazateµnica, socha svätého Urbana a budova fary. Budova vodného mlyna z XVIII. storoèia stratila historickú hodnotu v dôsledku neodborných rekon¹trukcií.

Gy. Volentics

Sződi Helytörténeti Alapítvány | Minden jog fenntartva!