Sződi Helytörténeti Alapítvány - Volentics Gyula kutatási erdeményei
 
Publikációk (folyóiratok)
Publikációk (könyvek, eseti kiadványok)
A szerzőről megjelent cikkek
Képeslapok a múltból
Galéria
Egyéb
Kapcsolat
Hivatkozások

Ludové Noviny

Krátka história Sejďu
Ludové Noniny – fejléc
Ludové Noniny – fejléc
Obec Sejď (Sződ) sa nachádza v Peątianskej ľupe, 30 km severovýchodne od Budapeąti, 7 km juhovýchodne od mesta Vacov (Vác) a 3 km od Dunaja.

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1255, keď môľeme číta» o sejďskom Sigfridovi, iąpánovi Fejérskej ľupy. Sejďský farár Márton v rokoch 1332-1333 v pápeľských desiatkach priznáva 2 marky ako príjem. Tatári v obci, ako aj vo Vacove a v okolitých dedinách, vykonali veµké pustoąenie. Neskorąie obec preąla do rúk rodiny Szécsyovcov. V dobe tureckého panstva sa obec nevyµudnila, hoci mala len 4 chudobných obyvateµov. Pamiatkou Sejďu na turecké časy je turecká studňa a názov ulice Tabán. Neskorąie obyvatelia obce preąli na kalvínsku vieru.

A Ludové Niviny-ben  Sződről
A Ludové Niviny-ben Sződről

V dobe Rákócziho bojov za slobodu, v roku 1704, obec Sződ dala kuruckým vojskám 7 vojakov. V roku 1735 rodina Madáchovcov predala obec Antonovi Grassalkovichovi. Katolícka cirkevná obec bola znovuorganizovaná roku 1740 a matrika je vedená tieľ aľ od tohto obdobia. Barokový kostol bol postavený v rokoch 1743-1744, pravdepodobne na ruinách starého kostola. Sochy Panny Márie a anjelikov z XVIII. storočia sú skutočnými umeleckými dielami. Budova fary pochádza z rokov 1778-1781. Kostol a budova fary boli postavené vďaka ątedrosti vtedająieho patróna obce grófa Antona Grassalkovicha. Po odchode Turkov v rámci znovuosídµovania, sem A. Grassalkovich pozval Slovákov z územia dneąného Slovenska, usadili sa tu aj sikulské rodiny zo Sedmohradska. V druhej polovici XIX. storočia si ąµachtické rodiny Szalachyovcov, Gajárovcov, Nemeskériovcov Kissovcov, Flochovcov-Reyhersbergonovcov postavili na území obce svoje kúrie (kaątiele). I. a II. svetová vojna si vyľiadali veµa obetí z radov obyvateµstva obce. Do polovice XX. storočia sa Sejdčania ľivili poµnohospodárstvom, neskôr sa zamestnali v priemysle vo Vacove a Novej Peąti. V dôsledku výmeny obyvateµstva v rokoch 1946-1948 opustilo obec takmer 200 µudí a usadili sa vo vtedająom Československu. V 30. rokoch zaviedli do obce elektrinu. v 80. rokoch vodovod, v 90. rokoch 1990 plynovod a telefónnu sie». V roku 2002 bola vybudovaná kanalizácia a zavedená káblová televízia.

Roku 2003 mala obec o niečo viac ako 3000 obyvateµov. Pracovné moľnosti poskytovali len ątátne inątitúcie a firmy, ktoré vznikli na báze niekdająieho roµníckeho druľstva.

Medzi pozoruhodnosti obce patria pamätník obetí I. a II. svetovej vojny, pamätný stĺp (1848-49), barokový kostol, barokové sochy v kostole, rokoková kazateµnica, socha svätého Urbana a budova fary. Budova vodného mlyna z XVIII. storočia stratila historickú hodnotu v dôsledku neodborných rekonątrukcií.

Gy. Volentics